Najnovšie video

Hody 2017
Bohoslužby
Po: 6:30, 18:00
Ut: 6:30, 18:00
St: 6:30, 18:00
Št: 6:30, 18:00
Pi: 6:30, (16:30*), 18:00
So: 7:00
Ne: 6:30, 8:30, 10:30, 19.30

* 16.30 iba na prvý piatok a v prikázané sviatky, ktoré pripadnú na pracovný deň
Bohoslužby v iných farnostiach:www.dokostola.sk
Spovedanie
- Vždy pol hodinu pred sv. omšou
- počas večerných sv. omší cez týždeň od 17.30
- počas doobedňajších sv. omší v nedeľu začíname 6.05 a spovedáme celé dopoludnie, počas letných prázdnin cez sv. omše nespovedáme.  

Prvopiatkové spovedanie:
(v týždni pred prvým piatkom)
Po -St od 17:00
Št -     od 16:00
Pia -    od 15:00
- starších a chorých Pia  od 9:00
Adorácie
V našom kostole Dobrého pastiera prebieha ustavičná adorácia, teda 24 hodín. V noci je otvorený bočný vchod z dvora,od fary, aj malá bránka pri fare.
Spoločné adorácie bývajú:
- Vo štvrtok po sv. omši,
- V nedeľu o 18.00 - 19.00


Stránkové hodiny
  • pondelok - po večernej sv. omši do 19.30
    streda a piatok - od 16:00 do 17:15
    utorok a štvrtok - nestránkové dni 
  • Súrne zaopatrenie chorého poskytneme v akomkoľvek čase.
Infopanel
Meniny má Emília

Počet návštev
Dnes: 52
Včera: 121
Týždeň: 836
Mesiac: 4147

Spolu: 234124
Reklama
Najväčší poklad ľudstva. späť

Najväčší poklad ľudstva

 Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt adoracia
 
 
autor: ks. Andrzej Trojanowski TChr
 
 
 
 
Prostredníctvom eucharistickej adorácie sa Ježiš dotýka duše každého človeka a pôsobí v samom srdci sveta. Adorácia ako univerzálny prostriedok proti zlu, ktoré sužuje ľudstvo, je čerpaním Božej milosti priamo z jej prameňa.
 
Prostredníctvom eucharistickej adorácie sa Ježiš dotýka duše každého človeka a pôsobí v samom srdci sveta. Adorácia ako univerzálny prostriedok proti zlu, ktoré sužuje ľudstvo, je čerpaním Božej milosti priamo z jej prameňa.
Svätý Otec Ján Pavol II. povedal, že všetko zlo na svete by mohlo byť premožené prostredníctvom nesmiernej sily ustavičnej eucharistickej adorácie. Jednou z jeho prvých iniciatív po atentáte roku 1981 bolo zavedenie ustavičnej adorácie v Bazilike svätého Petra. Cathaal Magee, írsky laik, ktorý pôsobí so súhlasom miestneho biskupa, neprestáva hovoriť o najväčšom poklade, ukrytom v Najsvätejšej sviatosti: „Mnoho kňazov zakúša, že odkedy vo svojej farnosti zaviedli ustavičnú adoráciu, začala sa znižovať úroveň kriminality. Diabol je vyhadzovaný zovšadiaľ, kde sa neustále klaňajú Kristovi v Najsvätejšej sviatosti. Uverte, že Ježiš v hostii je Pánom, ktorý vyháňa démonov a koná s mocou a účinnosťou nekonečne väčšou ako všetky bezpečnostné sily na svete. V Írsku sa v 78 farnostiach laici deň a noc striedajú, aby neprestajne adorovali Najsvätejšiu sviatosť. Týmto spôsobom je zaangažovaných okolo 60 tisíc ľudí, ktorí sa tak modlia hodinu týždenne.“
Hnutie ustavičnej adorácie laikmi sa zrodilo v Spojených štátoch. (Pozri http://www.therealpresence.org/eucharst/pea/handbook.html.) Roku 1981 sa Owen Traynor, hlboko znepokojený nárastom kriminality v ich farnosti na území Los Angeles, rozhodol vyhradiť si hodinu týždenne na adoráciu. K tomu istému povzbudzoval aj iných farníkov. Postupne sa vytvorila reťaz ľudí, ktorí zabezpečovali ustavičnú modlitbu pred Ježišom vo Sviatosti. V priebehu jedného roku sídlisko zaznamenalo výrazný prerod a v priebehu niekoľkých rokov výrazne poklesla kriminalita každého druhu. Keď si to všimli obyvatelia susedných farností, aj oni zaviedli ustavičnú adoráciu vo svojich kostoloch. Takto sa začalo hnutie laických adorátorov Najsvätejšej sviatosti. Owen Traynor sa rozhodol ísť do Ríma, aby získal požehnanie pre túto iniciatívu laikov. V máji 1986 si Svätý Otec s radosťou vypočul správu laika z Los Angeles a povzbudil ho k ďalšiemu šíreniu diela ustavičnej adorácie. Daroval mu aj monštranciu s nápisom Totus Tuus. Matka Terézia z Kalkaty, ktorá bola pri tomto stretnutí, tiež veľmi povzbudzovala k šíreniu tohto hnutia: „Ustavičnáadorácia je najkrajší dar, aký môžete dať. Ľudia sú hladní po Bohu. Keď hľadíme na Oltárnu sviatosť, vieme, ako veľmi nás Boh miluje. Budem sa modliť, aby Boh požehnal vašu činnosť, žeby čo najviac ľudí mohlo prežívať radosť z adorovania Krista...“ Matka Terézia často vydávala svedectvo o obdivuhodnej sile adorácie: „Ak chcete mať vo svojich spoločenstvách nové povolania, zaveďte každodennú adoráciu. Odkedy to urobili Misionárky lásky, množstvo povolaní sa zdvojnásobilo.“ Aj biskup Seanus Hegarty z Raphöe v Írsku konštatuje, že z 20 bohoslovcov v jeho diecéze 19 pochádza z farností, kde je ustavičná adorácia. V súčasnosti sú v Spojených štátoch stovky kaplniek, kde je ustavičná adorácia. Toto hnutie sa šíri aj v Kórei, Japonsku, na Filipínach a v Strednej i Južnej Amerike.
Je známe, že eucharistická adorácia sa v Cirkvi praktizuje už dlhé stáročia. Jej korene siahajú ku ranokresťanskej praxi uchovávania Kristovho tela pre chorých. Ďalšou etapou bolo predĺžené po­zdvihnutie hostie počas slávenia svätej omše, odkiaľ už nebola dlhá cesta k monštrancii. K mimoriadnemu rozvoju eucharistického kultu prispel Tridentský koncil, ktorý v dokumente z roku 1551 nariadil slávnostnú verejnú adoráciu s procesiou mimo kostola. Všetky útoky Reformácie proti skutočnej prítomnosti Ježiša v Naj­svätejšej sviatosti vyvolávali vlny ešte väčšej eucharistickej zbožnosti v Cirkvi. Bolo to obdobie mnohých zneuctení, ale aj eucharistických zázrakov, ktoré prispievali k adorovaniu s vierou tohto najväčšieho pokladu ľudstva na zemi. V dobe osvietenstva, ktoré šírilo odpor voči viere a vynášalo na úroveň boha metódu „sklíčka a oka“, Diderot predpovedal porážku náboženstva silou rozumu a vedy: „Vidíte toto vajce (symbol vedeckého poznania)? S jeho pomocou rozvrátime všetky teologické školy a všetky chrámy na svete.“ Zároveň však hnutie eucharistickej adorácie zahŕňalo čoraz viac kostolov a farností. Svätý Alfonz de Liguori (1696 – 1787) zaviedol na území svojej diecézy každovečerné vystavenie Najsvätejšej sviatosti. Takáto celonočná adorácia existovala v Kostole Santa Maria sopra Minerva v Ríme už od roku 1538. Poldruha storočia neskôr sa svätej Margite Márii Alacoque, rehoľníčke v Paray le Monial vo Francúzsku, zjavil Ježiš a ukázal jej svoje Srdce horiace nekonečnou láskou, ale mnohými ľuďmi ohrdnuté a odmietnuté. Ježiš ju naučil modliť sa „svätú hodinu“ ktorá spočívala v nočnej adorácii ako vynáhrady zo štvrtka na piatok. V tom istom duchu vynahradzujúcej lásky, vyjadrenej ustavičnou adoráciou, bola na parížskom pahorku Montmartre postavená Bazilika Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Od roku 1885 v nej nepretržite dňom i nocou prebieha eucharistická adorácia pred Kristom v monštrancii. Svetové centrum kultu Ježišovho Srdca je miestom nespočetných milostí a obrátení. V samotnom Paríži je niekoľko kaplniek s celodenne vystavenou Sviatosťou, ktoré umožňujú aj pracujúcim ľuďom krátku adoráciu, napríklad počas obedňajšej prestávky. Jedným z takých miest je Kostol svätého Ľudovíta d’Antin, v ktorom najmenej dvaja kňazi stále spovedajú a kde je denne deväť svätých omší (http://saintlouisantin.free.fr)!
Eucharistická adorácia je čerpaním milostí pre celé ľudstvo. Inými slovami, z duchovných plodov modlitby pred Naj­svätejšou sviatosťou čerpáme všetci. Táto pravda v polovici 19. storočia hlboko inšpirovala francúzsku maliarku Théodelinde Dubouchéovú, ktorá založila Inštitút vynahradzujúcej adorácie. V roku 1848 v noci pred sviatkom Božieho tela Théodelinde (neskoršia Matka Mária Terézia) dostala do Pána nasledujúce poslanie: „Chcem mať neustále pred sebou duše, ktoré budú prijímať môj život. Do ich srdca vložím zlatý kanál, taký istý, aký je aj v tvojom. Cezeň budú tieto duše odovzdávať môj život iným dušiam vo svete, ktoré mi patria.“ Mala aj videnie, pri ktorom videla Oltárnu sviatosť, z ktorej dňom i nocou prúdila životodarná Božia sila. Tá napĺňala všetky bunky a tkanivá mystického Tela, ktorým je Cirkev. Pro­stredníctvom tohto videnia jej Ježiš ukázal nekonečnú silu príhovoru jedných duší za iné. Matka Mária Terézia novickám opakovanie hovorievala: „Nezabúdajte, že hostia ukrýva Ježiša, ktorý neustále adoruje svojho večného Otca. Jedine cez spojenie sa s Ježišom môžeme opravdivo adorovať Boha v duchu a pravde. Adorácia z nás robí aktívnych spolupracovníkov Boha, lebo nás zjednocuje s Kristom v jeho ustavičnej adorácii Otca a v diele vykúpenia ľudstva.“ Mala aj iné videnie nového ľudu, ktorý zotrváva v ustavičnej adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou. Videla mužov i ženy rôzneho pôvodu i stavu... „Do očí bijúca je oslava, ktorú vzdávajú Bohu, a život, ktorým pôsobia na iných. Zdá sa,“ píše bohabojná sestra, „že už nastáva doba, keď budú medzi sebou navzájom šľachetne súperiť centrá adorácie najsvätejšieho Pána vo Sviatosti.“
Vari sa prorocká vízia francúzskej maliarky neuskutočňuje v našich časoch?