Najnovšie video

Hody 2017
Bohoslužby
Po: 6:30, 18:00
Ut: 6:30, 18:00
St: 6:30, 18:00
Št: 6:30, 18:00
Pi: 6:30, (16:30*), 18:00
So: 7:00
Ne: 6:30, 7:30*, 9:00, 10:30, 19:30

* 16.30 iba na prvý piatok a v prikázané sviatky, ktoré pripadnú na pracovný deň
*  7.30 v nedeľu len počas školského roka
Bohoslužby v iných farnostiach:www.dokostola.sk
Spovedanie
- Vždy pol hodinu pred sv. omšou
- počas večerných sv. omší cez týždeň od 17.30
- počas doobedňajších sv. omší v nedeľu začíname 6.05, počas celého dopoludnia 

Prvopiatkové spovedanie:
(v týždni pred prvým piatkom)
Po -St od 17:00
Št -     od 16:00
Pia -    od 15:00
- starších a chorých Pia  od 9:00
Adorácie
- Vo štvrtok po sv. omši,
- V nedeľu o 18.00 - 19.00
- V stredu v prvopiatkovom týždni celodenná od 7.00 - 17.45
- Na prvý piatok 17.00 - 18.00
Infopanel
Meniny má Sidónia

Počet návštev
Dnes: 165
Včera: 225
Týždeň: 1519
Mesiac: 6785

Spolu: 209254
Reklama
Ako na utrpenie. späť
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt utrpenie
Kde je Boh, keď to bolí?
Naša žilinská diecéza / Patrik Sojčák Prečítate približne za 5 minút Utrpenie a vnútorné tmy sa bytostne dotýkajú života. Každý z nás môže niekedy prežívať určitú formu tmy a utrpenia.

Do života nečakane vstúpi choroba, smrť blízkeho človeka, veľkou tmou sa pre celú rodinu môže stať alkoholizmus. Utrpením môže byť nezvládnutá sexualita či hnev. Niekedy narazíme na bolestné neprijatie, podraz od človeka, ktorému sme dôverovali. Lomcuje nami strach, úzkosti, pochybnosti... Utrpením sa môže stať i vlastné zlyhanie, ktoré nás deň čo deň prenasleduje. Človek stráca zmysel a chuť žiť, pretože mu padli životné plány. Kríž je reálny a drsný, bolestivý i plný temnoty, popretkávaný zúfalými otázkami: Prečo sa to muselo stať práve mne? Prečo zomrel môj milovaný manžel? Prečo si, Bože, dopustil toto utrpenie, veď sme sa usilovali dobre žiť a milovať ťa! Prečo sa so svojou slabosťou borím už toľko rokov? Bože, prečo necítim tvoju blízkosť a oporu?     Utrpenie privádza k pokániu Jeden z možných dôvodov utrpenia je ten, že vedie k pokániu. Iba po utrpení, iba po katastrofe sa starozákonný Izrael, národy i jednotliví ľudia, obracajú späť k Bohu. Povedzme to rovno: učíme sa na ťažkostiach. C. S. Lewis hovorí, že Boh k nám šepká v našich radostiach, hovorí v našom svedomí a kričí v našich bolestiach. Je to jeho megafón, ktorým chce prebudiť hluchý svet. Jednoducho povedané, utrpenie je zlučiteľné s Božou láskou, ak je uzdravujúce, nápravné a nevyhnutné; to znamená, ak sme veľmi chorí a potrebujeme liek. Ježiš povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí... Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“  Utrpenie posilňuje vieru Je na zamyslenie, keď si všimneme, že väčšina námietok proti existencii Boha kvôli problému utrpenia pochádza od vonkajších pozorovateľov, ktorí žijú celkom pohodlne, kým tí, ktorí naozaj trpia, sa v dôsledku toho veľmi často ešte posilnia vo viere.Tento fenomén si všimlo mnoho autorov. Philip Yancey, ktorý uskutočnil široký výskum na tému utrpenia, napísal: „Keď som navštevoval ľudí, ktorých bolesť ďaleko presahovala to, čo som zažil ja sám, tak ma prekvapovalo, aké mala účinky. Vyzeralo to tak, že utrpenie skôr posilňovalo vieru, než by zasievalo agnosticizmus.“ Škótsky teológ James S. Stewart povedal: „Kritici a odporcovia viery sa ozývajú z radov tých, ktorí stoja vonku, diváci, ktorí sa tragédii iba prizerajú; nie sú to tí, ktorí zápasia v aréne a ktorí utrpenie poznajú zvnútra. Overenou skutočnosťou je to, že najžiarivejšie príklady neporaziteľnej viery nám podali tí najväčší trpitelia na svete.“ „Čo je teda človek?“, pýta sa Viktor Emanuel Frankl. „Je to bytosť, ktorá vynašla spaľovacie pece. Je to však súčasne i bytosť, ktorá išla do plynových komôr vzpriamene a s modlitbou na perách.“     Utrpenie napomáha napredovaniu Je tu teda aspoň možnosť, že Boh je dosť múdry na to, aby predvídal, že potrebujeme istú bolesť z dôvodov, ktorým nerozumieme, ale ktoré On uzná za dôležité pre určité možné dobro. Preto nie je zlý, ak dovolí, aby tá bolesť existovala. Zubári, atletickí tréneri, učitelia, rodičia – oni všetci vedia, že niekedy je dobré nebyť láskaví. Určite sú chvíle, keď Boh dovoľuje utrpenie a oberá nás o nižšie dobro z potešení s cieľom pomôcť nám ku väčšiemu dobru z morálnej či duchovnej disciplíny. Vieme, že charakter sa spevňuje v ťažkostiach, pri prekonávaní prekážok, vďaka vytrvaniu napriek problémom. Napríklad odvaha by nebola možná vo svete bez bolesti. Priznajme si to: učíme sa z chýb, ktoré robíme a z utrpenia, ktoré to prináša. Cieľom nášho života v tomto svete nie je pohodlie, ale tréning a príprava na večnosť. Písmo nám vraví, že aj Ježiš, hoci bol Synom, vo svojom utrpení sa naučil poslušnosti. A ak to platilo pre neho, prečo by to neplatilo tým väčšmi pre nás?             Blaise Pascal sa modlí: „Nežiadam ťa, Pane, o zdravie, ani o chorobu, o život, ani o smrť; ale aby si naložil s mojím zdravím a chorobou, s mojím životom a smrťou k svojej sláve... Len ty vieš, čo je pre mňa vhodné; ty si zvrchovaný Pán; konaj so mnou podľa svojej vôle. Pridaj mi alebo uber; len pripodobni moju vôľu svojej. Viem len jedno, Pane, že je dobré ťa nasledovať a zlé urážať ťa. Okrem toho neviem, čo je dobré alebo zlé, v ničom. Neviem, čo je pre mňa najužitočnejšie, zdravie či choroba, bohatstvo či chudoba, či niečo iné na svete. Rozpoznať to je nad sily ľudí i anjelov, je to skryté medzi tajomstvami tvojej Prozreteľnosti, ktorej sa klaniam, ale nesnažím sa ju pochopiť.“ Všetko utrpenie nesie v sebe aspoň možnosť pre dobro, ale nie každý mu dá šancu prejaviť sa. Nie každý z nás sa naučí a vie čerpať z utrpenia: tu sa už začína uplatňovať slobodná vôľa. Každý väzeň v koncentračnom tábore bude reagovať na situáciu dosť odlišne ako druhý, lebo reagujeme rôzne na podnety z okolia. Rozhodujeme sa rozdielne. Ale každý človek môže premýšľať nad svojou minulosťou a povedať si: „Tie ťažkosti ma poučili. Vďaka nim som sa stal väčším a lepším človekom, hoci nie hneď a zaraz.“ Tejto dimenzii utrpenia sú si vedomí dokonca aj nenáboženskí ľudia.     Vnútorný postoj k utrpeniu Rakúsky psychiater, psychológ a neurológ Viktor Emanuel Frankl prešiel hrozným utrpením v koncentračnom tábore, kde prežili iba tí, ktorí našli pre svoje utrpenie zmysel. Kto to vnútorne vzdal, nemal šancu. Keď v strašnom mraze museli väzni kopať jamu do zeme zamrznutej na kameň, za ustavičných nadávok strážcov, Frankl s čakanom v ruke v tejto bezvýchodiskovej situácii myslel na svoju ženu a v duchu s ňou hovoril. Uvedomil si, že jeho životu dáva zmysel láska. Keď sa dostal konečne na slobodu, ostal sám pred najťažšou otázkou svojho života: „Má zmysel, aby som ďalej žil?“ Jeho otec, mama, manželka aj brat zahynuli v koncentračnom tábore. Frankl je presvedčený, že niekedy síce nemôžeme zmeniť svoju situáciu, ale môžeme zmeniť aspoň svoj vnútorný postoj k nej.  Utrpenie a my Je pravdou, že mnoho utrpenia si vedome zapríčiňujeme sami. Mnoho utrpenia je výsledkom našej ľahostajnosti. Mnoho utrpenia iných ľudí zrejme nezaviňujeme my, svet bez utrpenia  by však znamenal, že by sme nemali slobodnú vôľu. Viacero náboženstiev nás učí, že utrpenie treba akceptovať, pretože buď je naším trestom alebo skúškou našej viery. No fakt, že zdanlivo dobrí ľudia trpia, zostáva skutočným tajomstvom. V každom prípade Boh niesol a nesie s nami naše utrpenia. Aj keby svetské utrpenie nebolo ani skúškou, ani trestom, umožňuje nám využiť našu inteligenciu na zlepšenie sveta, prejaviť lásku k blížnemu, obetovať sa a pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Vo vtipe o dvoch korytnačkách, jedna druhej vraví: „Rada by som sa Boha opýtala, prečo dopúšťa chudobu, hlad a nespravodlivosť, keď pritom s tým ľahko môže niečo urobiť.“ Tá druhá jej odpovedá: „Ja sa bojím, že by sa Boh mohol to isté opýtať mňa.“ Tí, ktorí majú pre ľudí v núdzi Ježišovo srdce, musia žiť svoju vieru zmierňovaním utrpenia všade tam, kde môžu. Tak, že spôsobia zmenu k dobrému stelesnením Božej lásky praktickými spôsobmi. Boh stvoril všetko okolo nás s najlepším úmyslom, no ponechal nám priestor na to, aby sme sa mohli spolu s ním podieľať na zdokonaľovaní stvorenia. Neexistuje jednoduchá odpoveď na problém bezdôvodného utrpenia. To pre nás musí zostať tajomstvom. No máme Boží prísľub, že ak mu budeme dôverovať, nesklame nás. Napokon bude všetko dobré.
-- Foto: Robo Blaško

Viac na: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/kde-je-boh-ked-to-boli
© Copyright www.cestaplus.sk